V období, keď sa razil tunel Višňové, sa materiál z kopca umiestnil na rôznych miestach. Hodnotnejšia časť – kameň, ktorý by mohol ísť naspäť do diaľnice, sa odviezol do Sučian, neďaleko tamojšieho väzenia pre mladistvých. Na týchto pozemkoch sa uschovával dlhé roky a miestni si už na pohľad na umelý kopec viac-menej zvykli.
Štátu však takéto riešenie prinieslo ďalšie výdavky rádovo v miliónoch eur. Po tom, čo stavbu opustili Taliani a slovenská Dúha, prischlo uskladnenie Národnej diaľničnej spoločnosti.